Translatológia v BB

Banskobystrická translatológia

Banskobystrická translatológia, inštitucionálne, vedecky a pedagogicky ukotvená na Univerzite Mateja Bela, predstavuje v celoslovenskom kontexte síce najmladšie, no dynamicky sa vyvíjajúce translatologické pracovisko. Študijný odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo a s tým súvisiaci vedecký translatologický výskum sa v Banskej Bystrici realizuje od roku 1997, keď vznikla Filologická fakulta, jediná fakulta svojho druhu na Slovensku. Jej profilácia sa primárne orientovala na prekladateľskú, tlmočnícku, lingvistickú a literárno-kultúrnu prípravu budúcich translatológov. Fakultu postupne viedli rusista Michal Mika, translatológ a anglista Ján Vilikovský, hungarista František Alabán a napokon slovakistka a lingvistka Janka Klincková. Pôsobili na nej známe osobnosti translatológie (Gabriela Miššíková, Alojz Keníž, Ladislav Franek, Daniela Müglová, Taida Nováková), vrátane renomovaných prekladateľov umeleckej literatúry (Ján Vilikovský, Michal Harpáň, František Hruška), z oblasti lingvistiky (Juraj Dolník, Slavomír Ondrejovič, Mária Žiláková, Vladimír Patráš, Juraj Vaňko, Ján Doruľa, Ladislav Bartko, Zuzana Hanudeľová, Marta Pančíková, Emil Horák, Jiří Černý, Ladislav Trup, Ján Taraba, Gyula Varga, Árpád Zimányi), literárnej vedy, najmä so zameraním na slovakistiku (Imrich Sedlák, Pavol Plutko, Ján Jurčo, Tomáš Winkler) a slavistiku (Ivo Pospíšil, Andrej Červeňák, Michal Roman, Michal Rohaľ, Sergej Makara, Jaroslav Džoganík), anglistiku a amerikanistiku (Nina Vietorová, Eva Malá, Štefan Baštin), hungaristiku (František Alabán, Margita Laczková) a romanistiku (Štefan Povchanič, František Hruška, Ladislav Lapšanský), ďalší sa na fakulte začali odborne profilovať. Záujem študentov, profilácia pedagógov, akreditačné podmienky a iné faktory vyselektovali z uvedenej skupiny jazykov „silnejšie" a „slabšie" jazyky, niektoré z nich postupne ako študijný program zanikli. Za nosné považujeme i to, že poslucháči študovali (a doteraz študujú) daný jazykový odbor v kontexte kultúry, čo sa reflektuje aj v samotnom názve programu (teda napr. taliansky jazyk a kultúra, ruský jazyk a kultúra a pod.) Vyučovanie prekladateľstva a tlmočníctva zabezpečovali od založenia fakulty katedry anglistiky a amerikanistiky, germanistiky, romanistiky, slovakistiky, slovanských jazykov, hungaristiky a orientalistiky.

Istú dobu sa na Filologickej fakulte vyučoval aj arabský, portugalský, ukrajinský, bulharský (1999-2004), bieloruský (1999-2004) a srbský jazyk (od roku 1999 do roku 2007).

V roku 2007 došlo k fúzii Filologickej fakulty UMB a Fakulty humanitných vied UMB. Fakulta humanitných vied sa v roku 2014 premenovala na Filozofickú fakultu. Študijný odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo a slovenský jazyk a literatúra ostali zachované a v súčasnosti sa realizujú na Filozofickej fakulte UMB na ôsmich katedrách – Katedra anglistiky a amerikanistiky, Katedra germanistiky, Katedra hungaristiky, Katedra romanistiky, Katedra slovanských jazykov, Katedra translatológie, Katedra slovenského jazyka a komunikácie, Katedra slovenskej literatúry s literárnej vedy. Na každej z katedier pôsobia pedagógovia, ktorí sa venujú teórii prekladu, dejinám prekladu, umeleckému a odbornému prekladu a konzekutívnemu a simultánnemu tlmočeniu.

Od roku 1997 (až po súčasnosť) sa na banskobystrickej univerzite začal formovať aj komparatívny výskum jednotlivých národných literatúr a ich recepcia v slovenskom prekladovom kontexte (napr. slovensko-americké medziliterárne vzťahy (Ľubica Pliešovská), slovensko-talianske (Ivan Šuša), slovensko-ruské (Marta Kováčová, Anton Repoň), slovensko-maďarské medziliterárne vzťahy (František Alabán, Zoltán Németh, Zoran Ardamica).

Viacerí absolventi odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo z Filologickej fakulty a Fakulty humanitných vied UMB ostali pôsobiť na banskobystrickej univerzite ako vysokoškolskí učitelia (Ivan Šuša, Ľubica Pliešovská, Miroslava Melicherčíková, Martin Djovčoš, Martin Kubuš, Ladislav György, Katarína Dlhošová, Daniela Ovariová), niektorí pôsobili aj na zahraničných univerzitách (Ivan Šuša, Ladislav György).

(Informácie boli použité z publikácie: Biloveský, V. – Šuša, I.: Banskobystrická translatológia (1997 – 2011), Banská Bystrica 2012, ISBN 978-80-557-0422-7).

Banskobystrická translatológia v súčasnosti – profily